Your own story

Your own story

posted in: Fotografické projekty | 0

Projekt Your own story mal za úlohu ukázať ľudom, čo všetko sú športovci ochotní obetovať preto aby si dokázali užiť čerstvý prašan.

Pôvodne som projekt navrhoval počas jednej skialpovej prechádzky a mal to byť príbeh skialpinistu a jeho cesty za prašanom. Bohuvďaka nie o mne, aj keď jednotlivé zábery prichádzali podľa toho, čo som prechádzal. Mňa baví si rekreačne skialpovať a profesionálnu pracu necham na iných. Ja si to radšej nafotím a tými fotkami radšej dopomôžem niekomu, komu by to vedelo pomocť zohnať nových sponzorov na expedície alebo ukázať tento šport aj iným ľuďom a zdielať našu vášeň.

 

Príprava fotografického projektu

Projekt od momentu kedy vznikol v hlave sa samozrejme pribežne upravoval. Postupom času som zistil, že sám ho nemám šancu nafotiť. Pokiaľ to chcem spraviť fakt dosť dobre. A tak nastala opäť kľúčová fáza každého fotenia a projektu duplom. Príprava. Rozpísať story board, nájisť inšpiratívne fotografie a dať tomu hlavu a pätu aby som mohol osloviť prípadných sponzorov. Teda skorej partnerov projektu.
Pár hodín na pintereste, googli a iných obrazových databázach aby som si našiel aspoň približne to čo by som chcel a mal niečo, čo môžem použiť. S prvým nástrelom spísaným vo veľmi krátkom PDF som zašiel do fotobchodu AQT, kde im pomáham s magazínom. V prvom rade som potreboval nájisť partnerov, ktori by projekt prevzali aby mal určitý dosah.
Na moje veľké štastie chalani z AQT boli mierne natešení z toho a tak to dostalo prvé kontúry toho, že z papiera sa to bude možno aj realizovať a teoreticky by to uzrieť svetlo sveta.
Druhý partner pre mňa bol automaticky Fomei. Tým, že som u nich ambasádor, tak som s malou dušičkou dúfal, že mi zapožičajú dostatok techniky na realizáciu projektu. Napriek mojim požiadavkam a šibnutým nápadom som bol prekvapený, že sa okamžite chytili nápadu.

 

Tým, že doteraz celý projekt mal u partnerov úspech, tak som si trúfol ísť výššie. Osloviť Canon a RedBull.

Naštastie v oboch firmách mám veľmi dobré vzťahy. Canon tiež pristúpil na túto zábavku a dokonca sme vyšpekulovali ako z toho vyťažiť čo najviac materiálu a zapožičali nám kopec kameramanskej techniky, ktorú stiahli až z nemecka. BTW medzi tým som do toho natiahol hádam všetkých kamarátov, ktorí sa venujú fotografi a boli dostatočne šibnutí. Takže za pár telefónov som mal vyskladaný tím 6tich ľudí, ktorí do toho šli s nami.
Priznám sa, že do RedBullu som šiel s maličkou dušičkou. Keď porovnám môj projekt s veľkými projektami a hlavne menami ako Dan Vojtech, Samo Vidič, Vlado Rys, tak som tam šiel tak, že možno a uvidím. Opäť raz som dostal kladnú odpoveď. Chalani z RedBullu nám dali veľmi veľa užitočných rád ako to ešte vylepšiť.

 

Posledný asi najväčší háčik celého projektu bolo ubytovanie. Keďže sme potrebovali ísť na hory tesne pod hrebeň, tak sme hladali chatu, ktorá by vyhovovala. Druhy parameter bolo, že potrebujeme pomôcť s vynesením techniky, ktorá mala nakoniec 98kg. Voľba teda padla na kamenú chatu na chopku alebo Chata pod chlebom. Pôvodne sme chceli plán realizovat 23.2. Keďže chaty boli vtedy beznádejne obsadené, tak sme narazili na prvý problém. Začali sme obvolávať kamarátov, kto by nám kde vedel vyviezť techniku. Už sme boli v stave, že zaplatíme vysokohorského nosiča. Po trch dňoch stresov, zapojených 20 ľúdí, prevolaných tisiciek minút a vypitych 100 kávach došiel dar. Chata pod chlebom mala 4.3 voľno pre 6 ľudí a boli ochotní nás vyviezť ratrakom hore. Teda našu techniku. Rýchla rezervácia terminínu na 24 hodín, kým všetkych obvolám a mohli sme finálne nastaviť dátum fotenia na 4.3.2017. Dátum o ktorom sme všetci pevne dúfali, že sa zapíše do našich pamätí.

 

 

 

 

Fotografický projekt

 

Projekt sme mali teda pripravený, techniku zbalenú, ľudí dohodnutých. Všetko okrem počasia bolo dohodnuté. Vrásky som si robil akurát s predpoveďou. Reálne až tri dni pred odjazdom nám bolo všetkým úplne jasné, že projekt naozaj realizujeme.

 

Vo štvrtok sme si dali posledný produkčný meeting, po 50krát sme skontrolovali celú techniku a dohodli si už dohodnuté detaily. Aby sme čo najviac ušetrili čas, tak sme vyrazili z bratislavy v sobotu o šiestej ráno. Ratrak na vývoz bol dohodnutý na 10, takže sme tam mali pár minút rezervu pre istotu. Po vyvezení hore, rýchlom ubytovaní sme sa vydali na prvú časť fotenia. Story boardov sme mali pripravených viacej, kvoli počasiu ale niekoľko záberov bolo identických v každom. Aby sme ušetrili čas, tak sme si to rozhodili a začali sme prvým a posledným záberom.
Na večer sme mali naplánované ďalšie. Na pár minút sa zázrakom vyprázdnila chata a tak sme si nafotili v interieri plánovanie a potom príchod do chaty. A na celú hodinu a pol sme mali čas ísť spať.

O polnoci sme mali budík a vyrazili sme na náš prvý nočný výstup. S čelovkami, po tme a každý 20kg techniky na chrbte. Plus ako bonus nám lokálni prezradili, že pár dní dozadu videli medveďa smerom na Snilovské sedlo. Popravde nakoniec nás viacej zradilo počasie. Už cestou do sedla sme cítili jemný a nepríjemný vietor. Pri výstupe na hrebeň sme dostali prekvapenie od prírody. Nárazový vietor na úrovni 150-160kmh. Asi tri hodiny sme sa s ním snažili bojovať a vytvoriť zábery, ktoré sme potrebovali nafotiť v noci. Aj napriek tomu, že sme si našli závetrie, kde sme sa to snažili realizovať, tak nebola šanca nič spraviť. S našou idilkou ísť na Kriváň a tam si nafotiť krásny východ slnka jednoducho skončil.

 

Keďže pôvodný plán nevyšiel, tak sme začali kalkulovať s alternatívou, že to bude západ slnka. Trošku sme dospali noc, ak sa to dá tak povedať. A poobede sme sa vydali na druhý výstup. Vietor už trošku ustál a fukal iba prijemných 100kmh v nárazoch. Dalo sa s tým pracovať. Ťažko ale dalo. V sedle sme si nafotili zábery, ktoré sme potrebovali a presunuli smerom na chleb. Asi v 2/3 cesty sa do toho pridal neprijemný mrznúci dážď. Na moje prekvapenie, to aj veľmi pekne zapadlo do plánu. Príroda si jednoducho niekedy nevybera. Keď sa však pridala hmla, tak sme pochopili, že ani západ slnka sa konať nebude.

Záberov sme mali síce pofotených dosť. Ale stále nám chýbal jeden najdôležitejší. Ten, ktorý by prepojil príbeh. Vedeli sme, že hore pojdeme ešte raz. Tento krát musíme výjisť hore a nafotiť zábery aj kebyže padajú tanky. Mali sme poslednú možnosť a výsledok stál a padal iba na tom, či sa nám podarí niečo nafotiť. Už nebola možnosť ostať dlhšie a pokúsiť sa ešte raz.
Spolu so Štefanom (jazdec) sme o polnoci vybehli pred chatu. Telefony v rukách, 10 webstránok a 30 aplikácii sa zázračne zhodovalo. Mraky, vietor, sneženie a do toho stále hmla. S našim romantickým východom na Kriváni sme sa rozlúžili. Opäť.  Vyrazili sme teda aspoň na Chleb. Vietor bol stále príjemný, v nárazoch okolo 100kmh. K tomu husté sneženie. V noci napadlo niekoľko čísiel a tak sme spolu so Števom prerážali na skialpoch cestu. Brodenie v hlbokom snehu, ktorý sa dosť často prepadával bol pre zvyšok tímu dosť náročný. My sme boli predsa len zvyknutí ale hlavne sme mali pásy. Chalani šli v mačkách. A stále s technikou na chrbte. Kvôli podmienkam, sme robili prestávky skoro každých 50 metrov. Kým sme sa dostali hore, tak to pomerne trvalo.
Na kopci sme chceli čakať na východ slnka, ktorý samozrejme nebola šanca cez to sneženie. Kým si chalani rozložili kamery, tak som si skúšal nastaviť fotoaparát a vznikla z toho pekna profilovka jedného z asistentov. Jedna z rád bola vytvoriť si profilovečky. Tak kým sa chalani nastavovali, tak sme to veľmi rýchlo pofotili. A že dobre vyzerajú.

 

 

 

Keďže sa nám nepodarilo spraviť východ slnka, tak sme si ho nasvietili. Jeden štúdiový blesk, 13,5 reflektor a hned bolo slnko na svete. Konečne sme mali tie zábery na prepojenie príbehu, po ktorých som tak túžil a potreboval ich. Keď nám už v noci napadol taký krásny prašan, tam som sa rozhodol prefotiť záverecnú fotografiu zo zjazdu. Zvysok tímu moc nesúhlasil s mojim nápadom. Predsa len po troch dňoch boli dosť unavení a posledné ráno zo seba dostali maximum. Ale nakoniec po jednom pive na raňajky šli všetci. Práve ten pociť, ked sme mali četsvý sneh, krásny, jemný a 30 čísiel čerstvého sme všetci vedeli, že naše vynaložené úsieli bolo hodné a kopce sa nám nakoniec odvďačili.

 

 

Výsledné zábery:

 

BTS video:

 

 

Projekt v čislach:

 

Príprava 

  • 15 výstupov a 11 000 výškových metrov
  • vypitých okolo 200 káv
  • 194 minút prevolaných, 87 SMS, nespočetné množstvo whatsapp správ kým sa dohodlo ubytko a tím
  • 7 produkčných meetingov
  • 3 polovicné infarkty

Samotný projekt:

  • 6 bláznov
  • 3 dni
  • 8 hodín spánku dokopy
  • 98 kg techniky
  • 1200 výškových metrov
  • jeden dokonalý pocit