Majstrovstvá Europy vo vodnom slalome

posted in: Blog, Fotografické články | 0

Vodný slalom je moja srdcová záležitosť. Nie len preto, že milujem vodu a fotografovať pomaly všetky vodné športy. Ale hlavne som ho kedysi dávno robil. A tak fotografovanie slalomu vo mne vždy vyvolá príjemné spomienky na tréningy a naše preteky. A tak po Majstrovstvách sveta 2011 som sa dostal na ďalšie veľké podujatie a tým sú Majstrovstvá Europy.
Tento krát sa to odohrávalo v Liptovskom Mikuláši.

 

Príprava

Podobne ako všetky moje články začnem prípravou. Stále si totižto myslím, že práve príprava na fotografovanie zohráva najväčšiu rolu.
Vzhľadom na to, že samotný šport poznám veľmi dobre, predsa len niekoľko rokov som ho robil, tak príprava nebola až tak zložitá. Vybavenie akreditacií bola pomerne brnkačka. Najviac som sa obával počasia a jeho vrtkavosti. Takže na moje prekvapenie oblečenie na celý týždeň zabralo pomerne veľkú čast kufra. Z výbavy ostali klasické veci. Fotoaparáty, objektívy, batoh, monopod, vysielačky, pero a papier, pršipláste, nespočetné množstvo nabijačiek, bateriek, pamäťových kariet a samozrejme môj verný a vetrom ošlahaný Macbook. A samozrejme CPS karta (aj ked neviem na čo).
Ale ako vidíte techniky s nami putovalo požehnane.

 

Fotenie ME

Samotné fotenie pretekov som sa po prvom dni rozhodol písať trošku neobvykle. A to formou zápiskov.

Hneď ako som predpokladal, tak prvý deň (utorok) sme museli vypustiť. Naštastie boli iba oboznamovacie jazdy a treningy. Tým, že v nedeľu som fotil Wings For Life, tak som mal ešte mnoho restov a musel som doodovzdavať fotografie, pripraviť outputy atď. Jednoducho toho bolo moc veľa a tak sme vyrazili až večer smerom na ubytovanie.

Utorok

Keď sa konečne podarilo poodovzdávať všetko možné aj nemožné z Wings for life, tak sme s kolegom pozreli hokej a mohli sme vyraziť večer smer ubytovanie.

13179314_1123865924301589_8464783194979874840_n

 

Streda

Zobudiť sa ráno bolo pomerne ťažké ale nejak sme to dali. Rýchli presun do arealu trošku zdržali cestári, keďže opäť imitovali činnosť na ceste a nič sa tam nedialo okrem uzavierky.
Prevzatie akreditácie prebehlo extremne rýchlo a tak sme stihli pred oficialnou tlačovou konferenciou aj vybehnúť na trať. Tá na moje prekvapenie bola opäť raz ultra rýchla a za 15 minút skončila. Asi sa všetci novinári ponáhlali na obed. Ten sme my samozrejme nestihli.

Počas tréningov našich športovcov som zistil, že polovicu techniky samozrejme nepotrebujem. Skoro ako vždy a tak som nakoniec ostal iba na dvoch objektívoch. Canon 400/2.8 a Canon 200/2.0 viacej ani netrebalo. Ale ako sa poznám, tak si zoberem zajtra toho opať raz viacej a určite by som chcel vyžiť aj široké ohnisko.

Kedže je to ME, tak fotky treba robit priebežne. A tak sme jednu varku spravili v presscentre, druhu várku v podniku v LM  pri sledovani hokeja a na zaver sme to dali dokopy este na ubytovani. Este raz sa pozrel vyber a urobili trošku zasahy do fotografií.

Štvrtok

Opäť raz sme šli na trať až na približne desiatu ráno. Tento krát nám už cestári nezavadzali na ceste a prišli sme pomerne načas. Teda akurát presne na tréning slovenského teamu. Keďže ešte nebola presne stanovená trať, tak bolo veľmi ťažké odhadnúť, ktorú bránu ako pôjdu. Vďaka tomu väčšina našich fotografií bol akurát tak pokus a omyl a dúfanie, že sa rozhodne ísť presne tak ako má.
Po skončení treningu našich padla voľba na robenie efektoviek. A keďže som aký som, tak som veľmi rýchlo začal mazať fotografie dlhšou uzavierkou. Samozrejme, že polarizačný filter som nechal na ubytovaní a ND filtre pre istotu v Bratislave. Ale tak f/22 a ISO 50, to ako tak zachránili.

Okolo obeda sa dostavil klient so Slovenskej sporiteľne spolu s chalanmi z agentúry. Prebehli sme si trať, pomohli rozmiestniť brand a potom sme mali chvíľu volna na spracovanie fotografií. Dokonca sme aj obed stihli dnes.
Okolo štvrtej poobede začali rozjazdy na kvalifikačnej trati. Som veľmi rád, že už na trati boli aj predjazdci, bo popravde bola pomerne komplikovana a nájisť miesto od kial by bola fotogenická bol nadľudský výkon. Môžem povedať, že tak nefotogenickú trať som už veľmi dlho nevidel. Ale tak aspoň máme miesto na zajtra od kiaľ to budem fotografovať a pevne dúfam, že sa mi niečo aj podarí.

 

 

Piatok

Konečne dnes nastali merané preteky – rozjazdy do kvalifikácie. Jediné, že začali už pomerne skoro. A tak sme o 8:30 už boli na trati. Presne tak ako som včera predpokladal tak trať bola totálne ale totálne nefotogenická. Zo začiatku som to skušal v okolo 12tej bránky. Sice vychádzali smerom na mňa, ale vždy sa pozerali trošku inač. Aj keď sa mi tam podarilo vytvoriť niekoľko pekných fotografií, tak po C1 som sa presunul k oblasti štartu. Nie len, že som presne vedel kam pôjdu, ale mal som krásny výhlaď už priamo zo štartu a tak som chytil ešte niekoľko záberov priamo zo štarovej línie kde boli aj všetci sponzori. Následne som ich este chytil na východe z protichodnej prvej bránky a medzi druhou a tretou brunou som mal pekný valec, ktorý rozprskával vodu. A keď som sa moc snažil tak som ich chytil ešte na protichodnej päťke ako  do nej vchádzajú. Jediné čo ma trošku mrzelo, tak to bolo iba na 400mm ohnisko a tak som druhé telo s 200mm objektívom moc nemohol použiť. Ale tak čo už. Stane sa. Aspoň som na ňom spravil aspoň kde tu nejaký ilustrák.

Ráno sme teda absolvovali C1M, C1W v K1M a potom bolo ešte druhé kolo. Neviem kedy sa zmenili pravidlá. Čo si ja pamatám, tak sa vždy šli dve kolá a bralo sa to lepšie. Teraz z prvého kola postúpilo 20 najlepších a doplnili ich najrýchlejšími piatimi z druhého kola. Asi nejake nové pravidlá pri Majstrovsvách Europy. Ale tak nevadí. Do budúcna už aspoň viem. Bohužial malo to za následok, že v druhom kole štartovalo veľmi málo jazdcov a tí najlepší ostali na suchu. Takže záberov nič moc. Ale aspoň presne viem od kiaľ budem brať finále.

A na to som skoro aj zabudol. Aby nám nebolo málo, tak počas ranných jázd nám poriadne silno pršalo. Takže som rád, že sme v Bratislave ešte sledovali poriadne predpoveď počasia a nakúpili pršiplášte ako na nás, tak aj na fototechniku. Videl som tam veľmi veľa fotografov, ktorí mali techniku chránenú tak no.. aby sa nepovedalo (čítaj vôbec). Som iba zvedavý koľkým z nich to objektív a fotoaparát prežil.

Poobede boli opäť kvalifikácie a tento krát to bolo K1W a C2M. V K1W sa odohrával veľký boj Jana Dukátová vs Elena Kaliská. Popravde som veľmi zvedavý ako to dopadne a ktorá z nich si vyjazdí miestenku do Ria. (Janka držíme palce).
Fotil som si to opäť od miesta štartu, keďže to bolo asi jediné použitelné miesto.

Na C2M som sa rozhodol, že sa presuniem pod mostík vedľa kamerama. Dôvod bol jednoduchý. Mal som priamy výhľad na celú vrchnú časť trate a vďaka dlhému ohnisku som tam dokázal v pohode čo to natočiť. A hlavne jazdci sa zväčša pozerali skoro smerom na objektív. Čiže pre mňa to znamenalo, že idem členky do vody. Naštastie turisticku obuv mám kvalitnú a dostatočne vysokú a tak mi ostali asi 3cm rezervy pred tým ako by mi to tam natieklo. Z lenivostných dôvodov som sa neskor dohodol s kameramanom, že si mu sadnem hneď pod kameru.  A urobil som dobre, lebo sa spustila celkom silná búrka sprevádzana krupomy. Takže aspoň ma chránil most.

No popravde som veľmi zvedavý čo prinesie sobota.

 

Sobota

Hneď na začiatok sa chcem ospravedlniť, že dopisujem zážitky až v pondelok z Bratislavy. Síce sme mali press centrum s internetom. Ale v sobotu už boli finálové jazdy a došli všetci novinári. Čiže už tak pomerne pomalý internet sa spomalil ešte viacej. Však 35mb fotografii mi posielalo skoro hodinu. A to sme mali silny upload.
Ale späť k foteniu. V sobotu sa na nás počasie rozhodlo totálne vyblázniť. Od rána mierne pršalo. A tak som sa na trať rozhodol zobrať iba jeden fotoaparát a jeden objektív. Zakempeny v pršiplášti poproti tratí som vyzeral asi pomerne komicky. Hlavne keď všetci fotografii vybehli iba na svojho jazdca a potom zaliezli naspať do presscentra. Ja som si pekne fotil väčšinu pretekárov a snažil sa vytvoriť nejaké zaujímavé fotografie.

Asi po pol hodine fotenia som si uvedomil, že nefotim klasický novinársky ale ale mám presne naplánované kde slačim spúšť a idem vždy po jednej fotke. Tak som vymenil 1DmkIV za 5DSr. A pokračoval som si v mojom fotení po jednom dvoch záberov  z každého jazdca. Až na to, že som mal zrazu výrazne krajšie prekreslené detaily, zvýšil sa mi dynamický rozsah a mal som tak 3násobne viacej mpx. Po pár jazdcoch sa nám počasie rozhodlo, že dážď s vetrom je málo, tak si zvýšila intenzita na dokonca miestami som mal pocit, že sú male krúpy. Dokonca to došlo až do takého štádia, že som musel ostriť ručne a mať predostrené na niekde kde pôjde jazdec. V tom momente som to vzdal a presunul sa do reklamého altánku kúsok od trate a vybiehal som von fotiť iba našich pretekárov alebo zvučné mená. To už bolo na mňa trošku moc.
Po prejdení seminifále sme mali asi hodinu pauzu pred finále. Ževraj obedná prestávka. Tá v skutočnosti znamenala, rýchlo stiahnuť fotografie, dúfať, že tá jedna-dve fotky prejdu a rovno presun do cielovej rovinky. Tam už nebolo pomerne o čom. Našiel som si na skalách krásne miesto od kial som so 400mm ohniskom dočiahol na cieľ a čakal som kedy prejdu. Čo ma trošku prekvapilo, tak K1M dávali krásne emócie, dokonca aj C1M. Čo ma prekvapilo bolo C1W. Nová kategória, ktorá má na olympiade nahradiť C2M. Jedna vec vo finálovej jazde pomaly všetky baby dostali 50tku (minuli bránku). Druhá vec, čo ma zarazila na zem bol fakt, že keď prešla víťazka cielom a zistila, že je prvá tak pomaly žiadne emócie. A šok, keď boli s holkou, ktorá bola druhá vedľa seba a tie .. si ani nepodali ruku. Samozrejme všetci fotografi sme na to boli pripravení. Proste hanba a trapas. No a do tretice, tá kategória sa nedá pozerať.

Jedíné čo teraz už s odstupom času trošku ľutujem, bolo, že sme vynechali hliadky. Boli sme totálne mokrí a premrznutí a to sa už nedalo zváldnuť.

Nedeľa

Posledný deň pretekov si zas pre nás pripravil niečo špecialne. Počasie sa rozhodlo, že sme si užili pekné počasie cez týždeň, v piatok a sobotu sme si užili hustý dážď a tak na nedelu sme dostali pripravenú zimu. A to na nejakých 10 stupňov. No proste z extrému do extrému.
Čo sa týka samotných pretekov, tak tento krát som trepal celý batoh so sebou na trať. Tým, že konečne nepršalo, tak som si mohol na trati meniť objektívy a pofotiť aj celý branding, ilustráky pre klientov atď atď. Takže prvé semifinálové jazdy som si fotil tieto veci a prehodil si tele iba keď šli naši.
Tým, že som už aj bol zohraný s 5DSr a vedel som presne čo a ako, ak som sa začal aj trošku viacej hrať. Ale to až na hliadkach. V zásade kvlaifikácia a finále boli tak isto ako včera. Akurát jazdili K1W a C2M. Zas sa nič nestíhalo a zas nám nefungovala poriadne wifina.
Na hliadkach som sa už viacej vyhral. Zobral som si široké sklo a 200/2.0 nech si to poriadne užijem. A aj to bola celkom sranda fotiť na clone 2.0 😀 ale za to výsledný obraz bol neskutočný.

 

PS: Dúfam, že pribudne este aj BTS album ale musim pozhánať fotky od kamošov.